BLOG čtenářky DNK. Místo duhy stříbro

Tento rok majstrovstvá sveta XCO hostilo známe stredisko v Kanadskom Mont Sainte-Anne. Odhadované náklady na takýto „výlet“ boli enormné a tak som ani v duchu nedúfala, že by som tento rok mohla opäť zabojovať o medaile. Nakoniec opäť vo významnej miere pomohla štedrá podpora od TS Bohemia. Do Kanady som cestovala 6 dní vopred. Hneď v prvý deň po príchode sme netrpezlivo zamierili na prehliadku trate. Po krátkom rozjazdení sme už mierili na okruh. V areály pretekov bolo rušno. Množstvo dobrovoľníkov pripravovalo a značilo okruh. Základ okruhu tvorila menej technická časť Elite okruhu. Vynechané boli však ikonické zjazdy La Beatrice a La Patriote. Ale usporiadatelia ani kategórii Masters nedarovali nič zadarmo. Na trati boli iné technické úseky, kamenisté a korenisté výjazdy a zjazdy. Osobne by som uvítala o niečo technickejší okruh. Získavam v technickejších zjazdoch na silnejšie pretekárky. Okruh v MSA bol skôr silový a tiahle výjazdy vyhovovali domácim favoritkám. Verila som si však na dobrý výsledok a od štartu som sa snažila jazdiť vpredu Preteky boli stanovené na 4 kolá čo podľa odhadovaných časov vychádzalo zhruba na 1:15h závodenia.

Po zavádzacom okruhu sme sa vyprofilovali 3 pretekárky a v prvom kole sme si vypracovali mierny náskok pre súperkami. Prvé 3 kolá sme jazdili “na dostrel” v rozmedzí 20 sekúnd. Závodenie nám komplikovali pomalší Muži Masters 60+, ktorých odštartovali pred nami a my rýchlejšie pretekárky sme ich dobehli a museli predbiehať. Nebolo to vždy celkom jednoduché, lebo niektorí nás nechceli pustiť. Pri jednom takomto predbiehacom manévri som musela výjsť z vyjazdenej stopy a na kameňoch v tráve som prerazila prednú pneumatiku. Bolo to na začiatku štvrtého kola.  Zistila som, že mám skoro prázdne predné koleso. Obe súperky mi definitívne odišli. Nevedela som či uhájim aspoň 3. miesto, lebo som nevedela ako ďaleko je niekto na štvrtej pozícii. Do technického depa som to mala asi 2 km. Jazdila som na poloprázdnej gume skoro po ráfiku. Miestami som musela behať. Predné koleso vôbec nedržalo stopu. Asi 300m pred depom sa predo mnou odrazu objavila pomaly idúca Kanaďanka Lisa Holmgren. Jedna z tých dvoch, s ktorými som bojovala o víťazstvo. Mala prázdne zadné koleso. Spolu sme došli do depa. Kamarát Filip mi asi za 20 sekúnd vymenil predné koleso a ja som opäť vyrazila na trať. Lisa, bývala majsterka Kanady spred dvoch rokov, vyrazila o pár sekúnd po mne. Filip povedal, že jej koleso nemenili iba dofúkli bombičkou. Začali sme závodiť o druhé miesto. Do cieľa zostávalo pol kola. Počas tohto súboja som dosiahla najvyššie tepy z celých pretekov. Bol celkom dramatický súboj až do posledného metra.

Nakoniec som tesne uhájila aspoň druhé miesto. V konkurencii mladšíh a silných domácich pretekárok je tento výsledok asi celkom slušný. A samozrejme som po pretekoch cítila eufóriu a po tele sa rozlievali endorfíny šťastia. Avšak hlboko v sebe som bola „mierne“ sklamaná, že som skončila „iba“ druhá. Na hotely sa mi očí tlačili aj slzy a ja som to jednoducho „obrečela“. Strašne som túžila po tom dúhovom drese. Avšak je to šport a musím uznať, že holky boli fakt dobré. Zviedli sme férový súboj a vyhrala najlepšia. Hoci aj tretia v poradí by si víťazstvo zaslúžila úplne rovnako. A mne zostávajú príjemné spomienky na toto úžasné podujatie.

Zažila som aj zaujímavé momenty keď „spíker“ vyhlasoval moje meno a národnosť tak za mnou chodili rôzni ľudia, že počuli že som Slovenska a oni sú Česi, ktorí to žijú už X rokov. Bolo to veľmi príjemné. Tieto podujatia nie sú len o závodení, ale baví ma spoznávať nové miesta, krajiny a ľudí. Z Kanadského Mont Saint-Anne odchádzam s príjemnými pocitmi a s ešte väčšou chuťou závodiť. O rok sa majstrovstvá Európy Masters konajú opäť v Rakúskom Stattegg a majstrovstvá sveta hostí francúzske vysokohorské stredisko Pra-Loup. Ak zdravie a práca dovolí tak by som opäť rada zabojovala o pódium.